Dermatologické ochorenia tvoria v dnešnej dobe značné percento ochorení, s ktorými sa denne stretáva čoraz väčší počet ľudí. Rýchle šírenie chorôb spojených s narušením celistvosti kože a funkcií epitelového tkaniva je spôsobené nielen neustále sa zvyšujúcim počtom patogénnych patogénov vo vonkajšom prostredí, ale aj naším spôsobom života, každodenným režimom a zlými návykmi, ktoré sú impulzom pre rozvoj rôznych patológií.
Čo je to huba a prečo sa vyskytuje?
Plesňové ochorenia kože sú na druhom mieste vo frekvencii výskytu po hnisavých léziách epidermis, ktoré sa nazývajú pyodermia. Plesňové infekcie majú špecifické patogény - hubové mikroorganizmy, ktoré určujú vývoj hubových kožných lézií iba v patogénnej forme alebo stave.
Keďže huby sú súčasťou nášho prostredia a väčšinou sa nijako neprejavujú, ide o oportúnne mikroorganizmy, ktoré v dôsledku zmeny podmienok prostredia vhodných na rozmnožovanie a pri oslabení obranyschopnosti ľudského organizmu nadobúdajú patologickú formu.
Plesne chodidiel sa vyznačujú dvoma typmi ochorení – dermatomykózou, ktorá priamo postihuje kožu päty, prstov, metatarzu alebo chodidla, a onychomykózou, ktorá postihuje záhyby nechtov, nechtové platničky a epidermis pod nimi. Pôvodcovia onychomykózy sú schopní zväčšiť oblasť infekcie a šíriť sa do blízkych kožných tkanív.
Pleseň nôh sa môže preniesť priamo, napríklad chôdzou naboso po pôde osídlenej hubovými mikroorganizmami, cez infikované rastliny alebo pri blízkom kontakte s človekom či zvieraťom chorým na mykózu. Nepriama cesta infekcie mykotickými ochoreniami zahŕňa rozvoj plesňovej infekcie v dôsledku používania predmetov osobnej hygieny, ktoré patria osobe trpiacej plesňou, cez jej oblečenie a posteľnú bielizeň, ako aj počas používania predmetov starostlivosti o pacienta.
Rôzny stupeň náchylnosti na patogény mykotických ochorení u každého človeka je spôsobený mnohými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť sklon k rozvoju infekčných ochorení a povahu ochorenia.
Za najzraniteľnejšiu vekovú skupinu sa považujú deti do 10-12 rokov. Najčastejšie dermatológovia diagnostikujú infekčné ochorenia spôsobené patogénnymi hubovými mikroorganizmami u detí, pretože ich vonkajšia koža je stále dosť tenká, čo umožňuje hubám ľahšie sa živiť keratínom, špecifickým kožným proteínom, ktorý je súčasťou epitelového tkaniva.
U detí sú imunitné obranné mechanizmy ešte vo vývojovom štádiu a nedokážu ochrániť organizmus pred prienikom patogénnej mikroflóry tak, ako ho chráni vyvinutý imunitný systém, preto je detský organizmus neustále ohrozený infekciou rôznymi ochoreniami a patológiami.
Športovci patria do skupiny ľudí, ktorí sú často v podmienkach neustáleho množenia plesní na koži nôh. Šatne a sprchy, ktoré športovci často využívajú pred a po tréningu, sú ideálnym prostredím pre intenzívnu činnosť hubových mikroorganizmov, pretože zvýšená teplota vzduchu a zvýšená koncentrácia vlhkosti sú optimálnymi podmienkami pre aktiváciu patogénnej formy huby.
Nadmerné potenie nôh preto často predchádza vzniku plesňovej infekcie na koži nôh, za čo môže neustále nosenie nepohodlných tesných topánok, ktoré neumožňujú prúdenie vzduchu. Neustále potenie nôh môže byť určené špecifickým zložením genetického materiálu a môže byť tiež jedným z vonkajších príznakov chorôb alebo patológií prítomných v tele.
Ďalším impulzom pre vznik plesňového ochorenia na koži nôh môže byť zmena obvyklého zloženia sekrécie potných žliaz (voda, kyselina močová, amoniak, aminokyseliny a mastné kyseliny) na toxickejšie pre náš organizmus a vhodnejšie na aktiváciu plesne. Patologické zmeny v zložení potu priaznivo ovplyvňujú najmä vznik infekčných ochorení spôsobených hubami rodu Candida, prípadne kvasinkovitými hubami.
Poruchy normálneho fungovania nervového a endokrinného systému, ako aj gastrointestinálneho traktu sú spojené so znížením bazálneho metabolizmu v tele, čo negatívne ovplyvňuje činnosť orgánov iných systémov a priebeh imunitných obranných mechanizmov. Keďže oslabené telo nemôže plne reagovať na neustále útoky mikróbov a patogénnej mikroflóry a bráni ich prenikaniu do tela, človek sa stáva náchylnejším na negatívny vplyv faktorov prostredia, v dôsledku čoho je náchylný na infekciu bakteriálnymi a plesňovými infekciami.
Špecifický parazitizmus húb na koži nôh a v tele sa prejavuje rôznymi príznakmi v závislosti od štádia ochorenia.
Slabá alebo vymazaná forma plesňovej infekcie je najskorším štádiom vývoja ochorenia a vyznačuje sa pomerne slabo vyjadrenými charakteristickými znakmi. Osoba, ktorá má vymazanú formu plesňového ochorenia, často cíti pálenie v oblasti infekcie, na povrchu kože sú malé trhliny a samotná epidermis sa patologicky vysuší.
Počiatočné štádium infekcie je síce najlepšie liečiteľné, ale ak sa ignorujú príznaky infekcie hubovými mikroorganizmami, ochorenie sa rozvinie v ťažších formách a pri neopatrnej a nezodpovednej liečbe sa ochorenie opäť vráti, keďže mykotické ochorenia sa vyznačujú častými recidívami.
Skvamózno-keratotická forma plesňového ochorenia sa vyvinie po miernej forme mykotickej infekcie, ak nebolo ochorenie odstránené v počiatočnom štádiu. Počas skvamózno-keratotického štádia ochorenia tvoria hubové mikroorganizmy biely povlak a tvrdú kôru na povrchu kože; oblasť infekcie sa postupne zväčšuje a môže dosiahnuť významné veľkosti, napríklad od interdigitálnych záhybov po metatarsus.
Intertriginózna forma plesňového ochorenia nôh je dermatológmi klasifikovaná ako závažné štádium infekcie. Pri intertriginóznej forme ochorenia dochádza k opuchu v záhyboch medzi prstami, ktorý je sprevádzaný začervenaním povrchových vrstiev kože. Edém je najčastejšie surový a náchylný na eróziu. Infikovaná oblasť kože sa vyznačuje výrazným oddelením epidermis a výskytom hlbokých trhlín, ktoré uľahčujú prenikanie buniek húb do tela. Hranice parazitizmu sa rozširujú a huba sa šíri krvným obehom do iných orgánov a systémov.
Dyshidrotická forma plesňovej infekcie kože nôh je najťažším štádiom vývoja patológie. Pri dyshidrotickej forme ochorenia sa používajú najagresívnejšie liečebné metódy vrátane pulznej terapie, ktorá zahŕňa užívanie nárazových dávok účinných liekov v krátkom časovom období. Je charakterizovaná prítomnosťou pľuzgierov s tekutinou vo vnútri po celom povrchu chodidla, ktoré môžu prasknúť a vytvárať hlboké erózie na koži, čo je sprevádzané bolesťou, silným svrbením a viacerými zápalovými procesmi.
Liečba plesňových infekcií nôh sa uskutočňuje tromi spôsobmi: pomocou vonkajšej liečby, vnútornej liečby a kombinovanej terapie.
Vonkajšie pôsobenie na zdroj infekcie antimykotickými krémami, masťami, gélmi, lakmi, púdrami, tonikami a sprejmi sa využíva v prvých štádiách ochorenia, keď sa parazitizmus plesní ešte nerozšíril.
Vnútorný účinok na patogénne hubové mikroorganizmy sa uskutočňuje pomocou fungicídnych liekov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť činnosť iných orgánov a systémov tela, preto majú takéto lieky často veľa kontraindikácií. Používajú sa v prípade plesňového parazitizmu vo vnútri tela, ktorý sa vyskytuje v neskorších štádiách vývoja ochorenia.
Kombinovaná liečba má najvýraznejší účinok, ale v počiatočných štádiách plesňovej infekcie bude postačujúce vonkajšie použitie, pretože vnútorné použitie antimykotík môže spôsobiť ďalšie komplikácie a stres na tele.
Najúčinnejšími liekmi na zbavenie sa miernych foriem mykotických ochorení sú lieky na báze terbinafínu, ktorý podporuje hromadenie skvalénu v koži, čím sa ničí mechanizmus patologických účinkov hubových mikroorganizmov. Terbinafín je látka, ktorá je súčasťou rôznych antifungálnych liekov, čo jej umožňuje eliminovať plesňové ochorenia, ktoré sú spôsobené rôznymi patogénmi.
Na systémovú liečbu, ktorú ošetrujúci lekár predpisuje v prípade neúčinnosti lokálnych liekov, sa používajú lieky s účinnými látkami, ako je itrakonazol a ketakonazol. Táto kúra je dlhšia a neodporúča sa tehotným ženám a ženám počas dojčenia, deťom do 3 rokov, ľuďom s ochorením pečene a poruchou funkcie obličiek.
Aby ste predišli sekundárnemu rozvoju choroby po liečbe, musíte sa starostlivo postarať o dezinfekciu hygienických potrieb, osobných vecí a šatníkových predmetov, pretože huba počas obdobia rozmnožovania je schopná zanechať mycélium a iné odpadové produkty na veciach infikovanej osoby.
Na protiplesňové ošetrenie obuvi sa dobre hodí špeciálny sprej. Antiseptický liek je určený na odstránenie produktov proliferácie buniek húb z osobných vecí osoby trpiacej mykózou. S 0,1% roztokom opláchnite vnútro topánok a nechajte cez noc. Sprej dobre dezinfikuje aj obuv, je hypoalergénnym prípravkom, ktorý nezanecháva stopy ani zápach a je vhodný na obuv z akéhokoľvek materiálu.
Aby ste sa účinne zbavili plesňovej infekcie a zabránili jej výskytu, musíte starostlivo dodržiavať všetky preventívne opatrenia a sledovať svoje zdravie. Akémukoľvek ochoreniu, vrátane plesňového ochorenia, je vždy ľahšie predchádzať ako liečiť.